Výlet do Kvačianskej doliny patrí k tým, odkiaľ som si okrem krásnych výhľadov odniesla aj niečo, nad čím som ešte dlho premýšľala.
Od malička chodím po lesoch. Vyrastala som s tým, že hory sú miestom pokoja, kde človek vypne hlavu a načerpá energiu. Nikdy som nemala potrebu premýšľať nad tým, čo všetko by som tam mohla stretnúť.
Až doteraz.
Prvýkrát v živote som ešte pred odchodom pozerala, či sa v okolí náhodou neobjavilo hlásenie o výskyte medveďa. Nikdy som žiadneho nestretla. A úprimne dúfam, že sa to ani nestane. Napriek tomu som si uvedomila, že sa niečo zmenilo.
Nie v lese.
Vo mne.
Možno sa nájdu ľudia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. Ale myslím si, že nie je úplne v poriadku, ak si človek začína vyberať trasu podľa toho, kde medveďa už dlhšie nikto nehlásil.
Napriek tomu sme vyrazili. A bola by škoda nevyraziť.
Kvačianska dolina patrí medzi tie výlety, ktoré si užijú rodiny, páry aj všetci, ktorí majú radi pokojné lesné cesty. Čakajú vás nádherné výhľady, zurčiaci potok, Vodné mlyny Oblazy a na záver aj malý vodopád, ktorý je príjemnou bodkou za celou trasou.
Najviac nás potešilo, že aj počas horúceho letného dňa bolo v doline citeľne chladnejšie. Kým v Liptovskom Mikuláši teplomer ukazoval približne 30 °C, v doline bolo len okolo 23 °C. Presne ten typ výletu, ktorý oceníte počas letných horúčav.
Trasa nie je náročná. Občas sa ide do kopca, občas z kopca, ale nič, čo by priemerne zdatný turista nezvládol.
Len jednu radu máme.
Ak bolo deň predtým daždivo alebo je les po daždi ešte vlhký, poslednú odbočku k mlynom radšej vynechajte a zvoľte obchádzku (20 min). Záverečný úsek býva dosť šmykľavý a nestojí za zbytočné riskovanie.
Nezabudnite si pribaliť aj malé občerstvenie. Po ceste nenájdete bufety ani stánky, takže sendvič a fľaša vody prídu vhod.
A keď už budete pri mlynoch, všimnite si nenápadnú pokladničku na dobrovoľné príspevky. Určite do nej niečo prispejte.
O vodné mlyny sa starajú dobrovoľníci, ktorí venujú svoj čas, energiu aj nadšenie tomu, aby toto miesto zostalo živé aj pre nás ostatných. Vďaka nim môžeme obdivovať kus histórie, ktorý by bez ich práce možno už dávno neexistoval.
Na záver ešte jeden malý tip.
Ak máte možnosť, vyberte sa sem radšej počas pracovného týždňa. Cez víkendy v sezóne býva dolina veľmi obľúbená a miestami sme mali pocit, že sa z pokojnej prechádzky pomaly stáva výstup na Rysy – len chýbali tie povestné "mexické vlny". (lol)
A predsa...
Aj napriek mojim myšlienkam na medvede, aj napriek tomu, že les dnes vnímam trochu inak ako kedysi, som odchádzala s rovnakým pocitom ako vždy. Hory sú stále miestom, kam sa oplatí ísť. Len si želám, aby raz opäť boli miestom, kam budeme vyrážať bez toho, aby sme pred odchodom kontrolovali mapu hlásení.
A úplne na záver...
Začínam mať pocit, že sa zo mňa doma stáva turistická legenda.
Nie preto, že by som výborne poznala trasy.
Ale preto, že na každom druhom výlete zaznie niečo z tohto:
"Je to ďalej, než som si pamätala..."
"Je to strmšie, než bývalo..."
Už teraz vidím tie pohľady, keď nabudúce poviem:
"Nebojte, bude to len krátka prechádzka."
Myslím, že sa z toho pomaly, ale isto stáva oficiálna hláška našich výprav.
Súhrn:
Po dni plnom zážitkov sa vráťte do priestranného apartmánu v srdci Jasnej a naplánujte si ďalší výlet.
